Balada o láske k OrangeU

Autor: Róbert Jandorf | 18.9.2013 o 16:19 | (upravené 18.9.2013 o 16:27) Karma článku: 12,63 | Prečítané:  815x

Nie som už najmladší, pravdepodobne už žijem druhú polovicu svojho života, ale zatiaľ nemám na svedomí ani jeden blog. Pravdupovediac ani neviem, ako sa taký blog píše. Preto si to najprv naťukám vo Worde a po opätovnom prečítaní to asi šlahnem do koša. Som verným zákazníkom Globtelu už viac ako 15 rokov. Podviedol som ho jedine so svojou pevnou linkou, ale zaplatil som mu za to dosť vysoké bolestné (aj keď na Borisa Kollára sa asi nechytám). Faktúry som platil vždy načas, keby sa dalo, platím ich aj dopredu. Vždy som si zobral nejaký ten akciový telefónik a upísal som sa na 2 roky neuvažujúc vôbec o možnosti, že by som náš krásny vzťah túžil poškvrniť pokukovaním po pekných vnadách iných operátorov. Boli dokonca mesiace, kedy náš vzťah nebol umelo viazaný žiadnymi zmluvami a hrozbami nenormálnych pokút, aj tak som zostával verný len a len Globtelu a nikdy inak.

Telefóny sa menili, operátor ostával. Maximálne sa zmenil jeho názov. A tu sa zrazu čosi pokazilo – bol to môj polročný Samsung Galaxy Ace. Nuž čo, Nokie mi to síce nikdy neurobili, ale svet sa kvôli tomu nezastavil. Vzal som teda  telefónik do milovaného OrangeU (to je bývalý Globtel) s tým, že mi vypadáva zvuk pri prehrávaní videí, hudby, hier, originálnych zvonení a tak. Dosť vážny problém, keď vám telefón nezvoní, aby vám oznámil, že máte dôležitý hovor, resp. vás nechá ráno pokojne spinkať namiesto toho, aby zreval: „Vstávaj do roboty ty debil, aby si mal z čoho platiť účty!“ (Áno, správne ste pochopili, používal som ho aj ako budík.)

Všetko prebehlo fajn, vrátenie opraveného telefónu ani netrvalo tých hrozivých 30 dní, ale šup šup do týždňa som ho mal doma aj s novým reproduktorom. Prídem vám domov a po polhodinovom vytešovaní sa zrazu... ticho. Telefón opäť zmĺkol. Pri manželke nádherná vec, pri telefóne nežiadúci stav. Takže opäť návšteva milovaného OrangeU a po ôsmych dňoch bol telefón doma aj s novým sluchátkom (podľa vyjadrenia servisu). Znova radosť, hry, videá, prichádzjúce maily, Rammstein, SMSky a ticho. No do p...

Takže znova do OrangeU (komu vadí to U, nech si trhne nohoU), ale keďže závada sa prejavila tretíkrát, čakalo ma čo? Čakalo ma prekvapenie. Mysleli ste si nový telefón, že? A o čom by bol potom tento blog? Nie, nie. Čakalo ma vyjadrenie servisu, že závada sa u nich neprejavila. No dobre, veď možno ja som debil, vysokú školu som vyštudoval preto, lebo môj tatko murár a mamka invalidná dôchodkyňa kúpili rektorovi nový dom na Slavíne.

Prídem teda s „opraveným“ telefónom domov a po chvíli nádhernej melódie originálneho zvonenia Terminated zase ticho. Dvakrát do p... Veď to zvonenie netrvá iba 5 sekúnd, čo s tým zase je? (Debilná otázka, či?) Takže opäť do OrangeU a opäť bye bye Samsung Galaxy Ace. Nebudem vás otravovať tým, čo sa dialo nasledujúce obdobie. Telefón bol totiž v servise ďalších 8 krát a vždy sa vrátil s tým, že závada sa neprejavila. Doma telefón chvíľu fungoval, potom zasa nie, zakaždým som ho odniesol do OrangeU, „starý známy“ pri pultíku sa len usmial, skúsil zvonenie a nič. Spísal reklamáciu a poslal do servisu. Na ôsmy krát došla trpezlivosť servisu (všimli ste si, že nie mne ani pracovníkovi OrangeU?) a pripísal pod vyjadrenie „Závada sa neprejavila“ malú poznámku, že ak ešte raz budú robiť diagnostiku, zaplatím si za ňu. Kukám na pracovníka Orangeu oproti mne, že či si robia zo mňa srandu, a on že „Tu mi to podpíšte“.

No reku tento mi s tým nepomôže, možno maximálne keby som potreboval vysvetliť rozdiel medzi sovou a delfínom. Tak že mi pomôže SOI, telekomunikačný ombudsman alebo možno priamo niekto v OrangeI. Odpoveď zo SOI nestojí ani za reč, alibistické drísty, pár viet vytiahnutých zo zákonníka, a na záver bombová hláška, že v mojom prípade vlastne ani nešlo o rovnakú vadu, lebo raz mi menili reproduktor a druhýkrát sluchátko. Ombudsmanka pani Ghannamová mi pre zmenu odpísala, že vyjadrenie servisu je preňu písmo sväté, lebo to sú odborníci, ale s OrangeOM sa dohodla. že si u nich môžem zobrať nový telefón a akciu na 24 mesiacov. Že dík. Nakoľko už moja láska k OrangeU pomaly chladla, prudko som rozmýšľal, či si to s ním chcem rozdávať ďalšie dva roky. Ako posledná prišla odpoveď priamo od mojej bývalej lásky, ale slová toho blbučkého referentíka, ktorý sa vyhováral a odvolával na záväzné stanoviská všetkých bohov v servise, sa mi tu nechce ani ťukať do klávesnice.

To bol koniec. Moje rozhodnutie bolo jasné, vydržím vo vzťahu s Orangeom ešte tých pár mesiacov, aby som neprišiel aj o tie povestné trenky a nemusel OrangeU zaplatiť za pokazený telefón celú maloobchodnú cenu, ale po skončení viazanosti opúšťam svoju bývalú lásku a idem za inou – milšou, krajšou a lacnejšou – s okrúhlym zadočkom a peknými dvojkami (resp. jednou dvojkou, veď vieme).

Hmmm, lenže posledná kvapka do pohára mojej takmer nekonečnej trpezlivosti natiekla včera, asi dva mesiace pred vypršaním čakacej lehoty na oslobodenie sa od nenávidenej milenky. Dal som jej ešte poslednú šancu, odniesol som tam telefón poslednýkrát s tým, že už nemám čo stratiť, maximálne mi fakt dajú nový. A čo sa nestalo: ZÁVADA SA PREJAVILA!!! TRETÍKRÁT! Vyhral som! Dajú mi nový telefón, ktorý už bude dúfam fungovať, a aj tak ich pošlem o dva mesiace do kelu. Že jaký pocit, že jaká satisfakcia? Tak sa tam usmievam na toho truhlíka v okuliaroch, ktorý márne dúfal, že ma už viac neuvidí, ešte mi niečo trepal, že kolegyňa to pokašlala a poslala to omylom na opravu nie na diagnostiku (čo ja mám fakt niekde) a na to šlahne, že tento telefón už nemajú v ponuke, takže mi vlastne vrátia kúpnu cenu telefónu 1€ a predčasne zrušíme dodatok k zmluve. Telefón samozrejme vrátim aj s SD kartou a nabíjačkou, ale ako bonus si môžem u OrangeU zobrať už teraz nový telefón s viazanosťou 24 mesiacov. Sorry, vraciam diplom, toto sú podľa mňa machri. Nie ja. Takýmto frajerom patrí svet, ja som len potrava na ich prežívanie, spotrebný materiál, náboj do zásobníka pri love na gepardy. Vzdávam to, posledný výkrik odo mňa je tento blog. A teraz, keď som ho dopísal, som si uvedomil, že by bola blbosť hodiť ho do koša. Možno si ho prečíta aspoň jeden človek a to mi bude stačiť na to, že nebudem dve hodiny strávené pri jeho písaní považovať za zbytočné.

Nech máte so svojimi láskami k neživým veciam viac šťastia, ako som mal ja.  Majte sa pekne.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Učiteľ, ktorý sa rád hral. Ako sa Milan Reindl stal dizajnérom Lego Technic

Nevyštudoval techniku ani dizajn. Napriek tomu sa stal jedným z jedenástich dizajnérov Lego Technic. Len vďaka tomu, že si rád z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.

SVET

Výbuchy pri štadióne v Istanbule zabili najmenej 13 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.


Už ste čítali?